Štandardizácia prevádzkových riadiacich systémov III.: Projektovanie

číslo 7/2005

Štandardizácia prevádzkových riadiacich systémov III.: Projektovanie

Boris Georgiev,
Ladislav Jurišica

Článok nadväzuje na časti [1] a [2], ktoré sa zaoberali prevádzkovými riadiacimi systémami a základnými princípmi použitia funkčných blokov pri tvorbe ich programového vybavenia (aplikácie). Venuje sa niekoľkým vybraným činnostiam v rámci životného cyklu riadiaceho systému, ktoré boli ovplyvnené príchodom tejto najnovšej generácie automatických riadiacich systémov spojitých technologických procesov (ARS).

1. Úvod

Prevádzkové riadiace systémy možno stručne charakterizovať ako systémy s totálnou funkčnou a priestorovou decentralizáciou realizovania funkcií spracovania informácií (na úrovni riadenia technologického procesu) vo forme funkčných blokov do inteligentných prevádzkových prístrojov, ktoré medzi sebou komunikujú pomocou digitálneho prevádzkového komunikačného systému. Prechod od 1. generácie decentralizovaných riadiacich systémov k prevádzkovým riadiacim systémom, popísaný v [1], prináša zásadné zmeny do celého životného cyklu riadiaceho systému, ktorý možno rozdeliť na etapy:

  • investičný zámer,
  • plánovanie/projektovanie/objednávanie,
  • výroba (vývoj, výroba, predaj),
  • inštalovanie, uvedenie do prevádzky, skúšobná prevádzka,
  • prevádzka (údržba, servis),
  • migrácia, likvidácia.

Tento článok sa zaoberá fázou projektovania. Cieľom nie je poskytnúť vyčerpávajúci popis metodiky projektovania prevádzkových riadiacich systémov, ale prostredníctvom vybraných problémov poukázať na skutočnosť, že zmienený prechod prináša potrebu prispôsobiť, resp. v niektorých prípadoch úplne zmeniť koncepciu projektovej činnosti.

Projektovanie riadiacich systémov zatiaľ nie je ako celok predmetom medzinárodnej štandardizácie. Štandardmi, ktoré avšak nemajú záväzný charakter, sú pokryté iba jeho niektoré čiastkové úlohy. Spôsob projektovania je preto určený najmä internými pravidlami projektových organizácií a podnikovými štandardami odberateľa. Význam štandardizácie a spôsob, akým sa v súčasnosti tvoria medzinárodné štandardy v oblasti priemyselnej automatizácie, ktoré boli popísané v [1], sa vzťahujú aj na oblasť projektovania. Práve činnosti spojené s projektovaním a prevádzkou riadiaceho systému sa teraz dostávajú do pozornosti záujmových združení odberateľov, t. j. užívateľov riadiacich systémov, ktoré sa snažia prostredníctvom národných normalizačných komisií zakotviť doterajšie nezáväzné odporúčania určené pre svojich členov do medzinárodných štandardov.

Dôvodom uvedených snáh je posun v rozložení nákladov v rámci životného cyklu riadiacich systémov, ktorý je spôsobený zvyšovaním ceny práce a znižovaním ceny automatizačných prostriedkov. Náklady spojené s inžinierskymi činnosťami a prevádzkou ARS začínajú prevažovať nad nadobúdacími nákladmi. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti väčšmi zdôrazňuje redukcia nákladov na inžiniersku činnosť pri projektovaní prevádzkových riadiacich systémov a ich uvádzaní do prevádzky spolu s možnosťami prediktívnej diagnostiky prevádzkových prístrojov pred úsporou kabeláže a vstupných a výstupných modulov, ktorú prináša použitie digitálnych komunikačných systémov.

Projektovanie programového vybavenia prevádzkových riadiacich systémov zahŕňa:

  • transformáciu schém merania a riadenia (MaR) na štruktúru regulačných obvodov v zmysle funkčných blokov,

  • priradenie realizácie funkčných blokov inteligentným prevádzkovým prístrojom,

  • optimalizovanie časového harmonogramu realizácie funkčných blokov a prenosov informácií,

  • parametrizovanie funkčných blokov.

V nasledujúcich kapitolách bude v náväznosti na súčasnú úroveň medzinárodnej štandardizácie bližšie rozobraná problematika prechodu od schém MaR ku schémam funkčných blokov, tvorby dokumentácie a niektorých špecifík prevádzkových riadiacich systémov.

2. Od schém merania a riadenia k schémam funkčných blokov

Myšlienka štandardizovaných funkčných blokov pre riadenie spojitých technologických procesov bola popísaná v druhej časti seriálu [2]. Nezodpovedanou otázkou zostal spôsob prechodu od schém merania a riadenia (MaR, angl. Piping & Instrumentation Diagram – P&ID) k schémam funkčných blokov, t. j. ku konkrétnej realizácii funkcií riadiaceho systému.

Obr. 1.

Obr. 1. Schéma toku materiálov (PFD)

Jeden z možných postupov ponúka štandard IEC 61804-1 v informatívnej prílohe A: Životný cyklus systému [3]. Základnou myšlienkou je použitie metodiky funkčných blokov už vo fáze tvorby zadania. Štandard predpokladá existenciu tzv. procesného inžiniera, ktorý pozná riadený technologický proces a je schopný vyšpecifikovať zadanie pre projektanta riadiaceho systému. Prechod od technologickej schémy k schémam požiadaviek na funkciu riadiaceho systému prebieha v niekoľkých krokoch.

Proces špecifikácie zadania vychádza zo schém toku materiálov (Process Flow Diagram – PFD), v ktorých sú zakreslené hlavné mechanické celky technológie, potrubia medzi týmito celkami, ako aj meracie a akčné členy. PFD slúžia na jednoznačný popis riadeného procesu. Procesný inžinier rozdelí PFD na tzv. základné technologické operácie. Na obr. 1 je uvedená schéma toku materiálov vykurovacieho systému nepriamo pripojeného na rozvod tepla cez výmenník so zdvojeným čerpadlom na strane spotrebiča. Základné technologické operácie príprava vykurovacej vody a dodávka tepla do spotrebiča sú farebne odlíšené. So schémami PFD súvisí problematika štandardizovaných grafických symbolov technologických zariadení. Typy používaných značiek sa zvyknú líšiť v závislosti od aplikačnej oblasti automatizácie. Pre oblasť riadenia spojitých technologických procesov je možné využiť štandard ISO 10628 (pozri tab. 1).

Tab. 1. Prehľad štandardov súvisiacich s kreslením schém MaR (P&ID)

Medzinárodný štandard

Prevzatie do sústavy národných štandardov (STN/ČSN)

Poznámka

ISO 3511: 1 až 4

STN ISO 3511: 1, 2, 4 Funkčné značenie merania a riadenia v priemyselných procesoch. Označovanie.

IEC 61082: 1 až 4

STN EN 61082 Príprava dokumentácie používanej v elektrotechnike, časti 1 až 4

Časť 2.: Schémy vyjadrujúce funkciu, kap. 3.3 Prehľadové schémy riadiacich systémov neelektrických procesov;

odvoláva sa na ISO 3511: 1, 2 a 4

ČSN EN 61082: 1 až 4

IEC 60617

STN EN 60617: 2 až 13 Grafické značky pre schémy

Na serveri IEC ako online databáza častí 2 až 13

ČSN EN 60617: 2 až 12

ISO 14617: 1 až 15

Časť 6.: Meracie a riadiace funkcie; nahradzuje (stále platnú) ISO 3511: 1, 2 a 4

ČSN ISO 14617 Grafické značky pre schémy

ISO 10628

STN EN 10628 Schémy technologických postupov pre výrobné prevádzky. Všeobecné predpisy

ČSN EN 10628

ISA 5.1-1984 (R1992)

Instrumentation Symbols and Identification; norma USA, staré označenie ANSI/ISA S5.1-1984 (R1992)

V ďalšom kroku procesný inžinier definuje tzv. rozšírené schémy MaR, v ktorých okrem klasických spätnoväzobných regulačných obvodov používaných v schémach MaR zakreslí aj funkcie ovládania, funkcie výpočtu technologických veličín z výstupov viacerých meracích členov a funkcie sekvenčného riadenia, t. j. celú funkciu riadiaceho systému. Rozšírené schémy MaR obsahujú jednoznačné priradenie vstupov (meracích členov) a výstupov (akčných členov) funkciám riadiaceho systému. Na obr. 2 je príklad rozšírenej schémy MaR pre technologické zariadenie z obr. 1. Základnej technologickej operácii príprava vykurovacej vody je priradená jedna funkcia typu doprednej regulácie teploty vody vo výmenníku. Vstupy sú od meracích členov teploty vody vo výmenníku T1 a teploty vratnej vody zo spotrebiča T2. Výstupom je akčný zásah, t. j. zmena prietoku teplonosného média, realizovaný akčným členom V1. Druhá základná technologická operácia dodávka tepla do spotrebiča je rozdelená do dvoch funkcií. Prvou funkciou je regulácia teploty vratnej vody zo spotrebiča, ktorá má vstup od meracieho člena teploty vratnej vody T2 a výstup realizuje pomocou akčného člena V2. Druhou funkciou je riadenie čerpadiel, t. j. prevádzka dvoch čerpadiel P1 a P2 v záložnom režime (v čase je vždy zapnuté jedno z dvoch čerpadiel). Takto definované schémy predstavujú komunikačné rozhranie medzi procesným inžinierom a projektantom riadiaceho systému.

Obr. 2.

Obr. 2. Rozšírená schéma MaR

V ďalšom kroku sú z rozšírených schém MaR vytvorené schémy hierarchickej štruktúry funkcií riadiaceho systému (Control Hierarchy Diagram – CHD). Schémy CHD plnia následujúce funkcie:

  • extrakcia funkcií riadiaceho systému z rozšírených schém MaR,

  • definovanie požiadaviek na riadiace funkcie a na aplikačné funkčné bloky (Application Function Block – ABF) prevádzkových prístrojov,

  • definovanie štruktúry ďalšej dokumentácie, t. j. štruktúry schém požiadaviek na funkciu riadiaceho systému (Functional Requirements Diagram – FRD).

Keďže schémy CHD sú určené výhradne k popisu funkcií riadiaceho systému, schémy technologického procesu už nie sú potrebné. V tejto fáze tvorby zadania sa prvýkrát objavuje použitie funkčných blokov. Ide o aplikačné funkčné bloky, ktoré reprezentujú funkciu prevádzkových prístrojov (meracích a akčných členov). Tieto AFB sú nezávislé na konkrétnom riadiacom systéme, sú súčasťou užívateľských knižníc a ich použitie závisí od riešenej aplikácie. Požiadavky na AFB meracieho člena teploty definované procesným inžinierom môžu byť napr. presnosť prístroja, vzorkovacia frekvencia merania, typy a počet komunikačných objektov v prevádzkovom prístroji, ktoré sú prístupné operátorovi, atď. Požiadavky na jednotlivé funkcie riadiaceho systému môžu obsahovať položky ako perióda realizovania riadiaceho algoritmu, požiadavky na kvalitu regulácie, doba odozvy na poruchové hlásenie atď. Poslednou úlohou v tejto fáze je definovať štruktúru dokumentov. Pre ďalšie účely sa požiadavky na funkciu riadiaceho systému rozdelia do tzv. technických listov. Spôsob rozdelenia je na procesnom inžinierovi. Na obr. 3 je príklad rozdelenia dokumentácie na dva technické listy, kde každý list zodpovedá jednej elementárnej technologickej operácii. Väzba medzi listami 1 a 2 značí potrebu získavania informácií zo zariadenia T2 na účely doprednej regulácie teploty vody vo výmenníku (viacnásobné využitie informácie z jedného meracieho člena). Hierarchia funkcií riadiaceho systému je v tomto príklade jednoúrovňová. V prípade potreby je možné vytvoriť viacúrovňovú štruktúru tvorenú nadradenými a podradenými funkciami.

Obr. 3.

Obr. 3. Schéma hierarchickej štruktúry funkcií riadiaceho systému (CHD)

V poslednej fáze tvorby zadania sa pristupuje k detailnej špecifikácii funkcií riadiaceho systému, t. j. k schémam FRD. Schémy požiadaviek na funkciu sú tvorené technickými listami (definovanými v predchádzajúcom kroku), ktoré sú rozdelené do štyroch častí: vstupy, výstupy, názov technického listu a samotný popis funkcie. Popis funkcie je vytvorený prepojením aplikačných a elementárnych funkčných blokov (Elementary Function Block – EFB). EFB predstavujú jednoduché matematické operácie použiteľné v rozličných typoch aplikácií riadenia spojitých technologických procesov (chemický, petrochemický, energetický atď.). Sú nezávislé na programovacom jazyku riadiaceho systému ľubovoľného výrobcu. Definovanie knižnice štandardných EFB je predmetom činnosti podvýboru IEC SC 65C. Aplikačné funkčné bloky sa prenášajú zo schém CHD (obr. 3). Na obr. 4 je pokračovanie príkladu z obr. 3. Technický list č. 1 obsahuje konfiguráciu funkčných blokov na zabezpečenie doprednej regulácie teploty vody vo výmenníku, technický list č. 2 zobrazuje funkciu regulácie teploty vratnej vody a riadenie čerpadiel systémom „1 z 2„.

Schémy FRD predstavujú výsledok tvorby zadania procesným inžinierom. Úlohou projektanta je implementovať funkciu definovanú v FRD vo vybranom riadiacom systéme. Procesný inžinier teda používa elementárne a aplikačné funkčné bloky vhodné pre popis funkcie riadiaceho systému na definovanie zadania a projektant používa elementárne a aplikačné funkčné bloky vybraného riadiaceho systému na implementovanie zadania. Cieľom štandardu IEC 61804-1 je dosiahnuť kompatibilitu medzi týmito dvomi druhmi funkčných blokov vytvorením štandardizovaného jazyka funkčných blokov, ktorý umožní projektovej spoločnosti definovať pre procesného inžiniera vlastný jazyk (metajazyk) funkčných blokov na vytvorenie FRD. Výsledkom tohto snaženia bude špecifikácia funkcií riadiaceho systému inplementovateľná v ľubovoľnom riadiacom systéme, ktorý bude podporovať štandardizovaný jazyk funkčných blokov. Pre procesného inžiniera bude podstatné iba rozhranie aplikačných a elementárnych funkčných blokov, t. j. ich vstupy a výstupy, konkrétnu realizáciu ich vnútornej funkcie určí projektant v závislosti od vybraného riadiaceho systému.

Obr. 4.

Obr. 4. Schéma požiadaviek na funkciu riadiaceho systému (FRD)

Na obr. 5 je naznačená jedna z možností implementovania funkcie definovanej v technickom liste č. 1 a lokalizovania vybraných funkčných blokov do prevádzkových prístrojov (červené šípky) projektantom riadiaceho systému. Aplikačný funkčný blok meracieho člena T1 je nahradený blokom analógového vstupu AI, AFB akčného člena V1 je nahradený blokom AO a funkcia doprednej regulácie je realizovaná elementárnymi funkčnými blokmi PID a filtrom 1. rádu. Výber funkčných blokov daného riadiaceho systému a spôsob ich lokalizácie je na projektantovi. V tomto príklade bude blok AI v rámci možností prevádzkových riadiacich systémov, ktoré boli popísané v [2], realizovaný v meracom člene T1 a zvyšné bloky v akčnom člene V1. Takto spracuje projektant všetky technické listy. Pre jednoduchosť bol zvolený príklad, v ktorom sú aplikačné bloky realizované jedným funkčným blokom. V praxi však môže byť aplikačný blok tvorený viacerými funkčnými blokmi, ktoré navyše môžu byť realizované v rozdielnych prevádzkových prístrojoch.

Uvedený zámer štandardizovania funkčných blokov predstavuje reálny krok k tzv. otvoreným riadiacim systémom, ktoré o. i. prinesú projektovanie riadiaceho systému nezávisle od použitých automatizačných prostriedkov.

3. Projektová dokumentácia

Aplikácia prevádzkových riadiacich systémov vnáša zmeny aj do spôsobu tvorby projektovej dokumentácie. Použitie inteligentných prevádzkových prístrojov a digitálnych komunikačných systémov má za následok potrebu upraviť a rozšíriť doteraz zaužívané postupy. Keďže prevádzkové riadiace systémy možno v súčasnosti vytvoriť iba na báze komunikačného systému Foundation Fieldbus (FF), užitočným zdrojom informácií o spôsobe tvorby projektovej dokumentácie je aplikačná príručka [4], ktorú vydalo združenie užívateľov systému FF na základe skúseností svojich členov z praxe.

Obr. 5.

Obr. 5. Implementácia funkcie riadiaceho systému a lokalizácia funkčných

Z hľadiska zamerania tohto článku sú zaujímavé najmä poznámky k schémam merania a riadenia, schémam komunikačného systému a jeho segmentov, schémam umiestnenia prístrojov v rámci riadenej technológie a technickým listom prevádzkových prístrojov.

Štandardizácia kreslenia schém MaR bola spomenutá už v prvom dielu tohto seriálu [1]. Na Slovensku je stále platný štandard STN ISO 3511, ktorý je založený na medzinárodnom štandarde ISO z 80. rokov dvadsiateho storočia. V Čechách platí norma ČSN EN 61082, ktorá sa na pôvodnú normu ISO odvoláva. V rámci ISO bol v roku 2002 prijatý nový štandard ISO 14617, ktorého šiesta časť nahrádza doteraz nezrušený štandard ISO 3511. Paralelne s ISO 14617 dokončila IEC práce na elektronickej databáze značiek pre schémy IEC 60617, ktorý by sa zásadne nemal odlišovať od štandardu ISO 14617 [5]. V tab. 1 je výber z medzinárodných štandardov súvisiacich s kreslením schém MaR a stav ich prevzatia do sústavy národných štandardov. Pre informáciu je na konci tabuľky uvedený aj štandard ISA.

Schémy MaR slúžia k zobrazeniu funkcie riadiaceho systému nezávisle od spôsobu jeho realizácie, t. j. nezávisle od typu použitých zariadení a štruktúry riadiaceho systému. Keďže vykonávanie funkcií spracovania informácií pre účely automatického riadenia priamo v prevádzkových prístrojoch a ich komunikačné prepojenie ovplyvňuje spôsob prevádzky takýchto riadiacich systémov, je potrebné tieto funkcie vyznačiť v schémach MaR. Problém so zastaranosťou štandardu ISO 3511-4 [6] z roku 1985 a jedna z možností označenia vlastností moderných prevádzkových prístrojov boly uvedené v [1].

Súčasťou dokumentácie sú aj schémy komunikačného systému. Tieto zahŕňajú jednak celkové náhľady na komunikačný systém so zobrazením prepojenia riadiacich jednotiek na úrovni riadenia technologického procesu, operátorských staníc a pod., ako aj schémy jednotlivých segmentov v komunikačnom systéme s pripojenými prevádzkovými prístrojmi, označením prístrojov s primárnou a záložnou funkciou riadenia komunikačného systému (Link Active Scheduler – LAS, Backup LAS) a lokalizáciou ukončovacích odporov. V týchto schémach nie sú zobrazené funkčné bloky realizované v jednotlivých prístrojoch. Konfigurácia funkčných blokov, ktoré realizujú funkciu riadiaceho systému, sa dokumentuje samostatne. Z toho vyplýva, že pri zmene stratégie riadenia nie je potrebné revidovať už zmienené dokumenty.

V rámci projektovej dokumentácie sa vytvárajú technické listy pre každý prevádzkový prístroj. Ich súčasťou okrem štandardných položiek sú najmä informácie o firmvéri zariadenia, minimálnom napájacom napätí, zaťažení zbernice prístrojom v kľudovom stave, schopnosti prístroja riadiť komunikačný systém, o revízii popisu prístroja (Device Description – DD) a informácie o počte a typoch funkčných blokov, ktoré je možné realizovať v prevádzkovom prístroji.

4. Nástrahy prevádzkových riadiacich systémov

Aplikácia prevádzkových riadiacich systémov si vyžaduje znalosť veľkého množstva podrobných informácií už v úvodnej fáze projektu. Napríklad vzhľadom na obmedzenú dĺžku segmentov komunikačného systému a počtu pripojených zariadení sú pre návrh jeho topológie potrebné trojrozmerné schémy riadenej technológie s presne zakresleným umiestnením prevádzkových prístrojov. V schémach segmentov komunikačného systému sa potom zakresľujú aj hodnoty napájacieho napätia v definovaných miestach zbernice namerané pri uvádzaní do prevádzky.

Na rozdelenie prístrojov do jednotlivých segmentov komunikačného systému má vplyv aj ich príslušnosť k regulačným slučkám. Zaužívaným pravidlom je priradenie prístrojov patriacich do jednej regulačnej slučky jednému segmentu komunikačného systému z dôvodu optimalizovania prenosu informácií medzi segmentmi. Medzi ďalšie faktory, ktoré musí projektant brať do úvahy pri tvorbe segmentov komunikačného systému, patrí doba realizovania každého funkčného bloku, požiadavka na odozvu riadiaceho systému, t. j. doba realizácie riadiaceho algoritmu, a počet komunikačných spojov medzi funkčnými blokmi v jednom segmente komunikačného systému. Rozhodnutie o použití tzv. riadenia v prevádzke (Control In Field – CIF), t. j. o realizovaní funkčných blokov v prevádzkových prístrojoch, musí byť preto urobené už v úvodnej fáze projektu. Okrem technických problémov musia projektanti často čeliť obmedzeniam, ktoré vyplývajú z podnikových štandardov odberateľa. Častým obmedzením býva napr. požiadavka na iba jednu regulačnú slučku na segment komunikačného systému, resp. jeden akčný člen dôležitej regulačnej slučky na segment.

Problematika použitia prístupu CIF presahuje rozsah tohto článku. Výhody prevádzkových riadiacich systémov, mýty, ktoré sú s nimi spojené, a argumenty, ktoré tieto mýty vyvracajú, sú výborne spracované v [7]. Niekoľko postrehov z posledného valného zhromaždenia združenia Fieldbus Foundation, ktoré odzrkadľujú súčasné problémy projektantov riadiacich systémov na báze FF, bolo zhrnutých v [8].

5. Záver

Cieľom poslednej časti seriálu bolo ponúknuť pohľad na prevádzkové riadiace systémy z hľadiska ich projektovania. Popísaný príklad vychádzal z návrhov definovaných v štandarde IEC 61804-1.

Príchod prevádzkových riadiacichsystémov výrazne zasiahol do všetkých činností v rámci životného cyklu riadiaceho systému. Okrem prezentovanej problematiky funkčných blokov súvisí s danou témou aj riešenie úloh iskrovej a funkčnej bezpečnosti, použitie Ethernetu v automatizácii, spojenie logického riadenia a riadenia regulačného typu na prevádzkovej úrovni a z hľadiska teórie automatického riadenia napr. aj adaptívne riadenie komunikačného systému.

Medzi najvýznamnejšie výhody prevádzkových riadiacich systémov patrí úspora kabeláže a vstupných a výstupných modulov, redukcia nákladov na inžiniersku činnosť pri konfigurovaní a uvádzaní riadiaceho systému do prevádzky a znižovanie nákladov na prevádzku automatizačných prostriedkov (prediktívna údržba). Z hľadiska funkčnej bezpečnosti prinášajú zvýšenie štrukturálnej spoľahlivosti riadiaceho systému (menší počet samostatne číslicovo pracujúcich prevádzkových prístrojov) a zvýšenie spoľahlivosti programového vybavenia (použitím štandardizovaných funkčných blokov overených praxou).

V tomto období dochádza ku generačnej výmene 1. generácie decentralizovaných riadiacich systémov. Uvedené výhody prevádzkových riadiacich systémov sú hlavným dôvodom beznárazovej migrácie k tejto novej generácii automatizačných prostriedkov. Súčasne nie sú ohrozené už vynaložené investície. Avšak ich použitie je zmysluplné iba vtedy, ak užívateľovi prináša technický a ekonomický úžitok. Pričom tak ako sa to udialo veľakrát v minulosti, jedna nevhodná aplikácia spôsobí väčšiu škodu z hľadiska presadenia sa týchto systémov v súčasnom náročnom trhovom prostredí ako žiadna aplikácia.

Literatúra:
[1] JURIŠICA, L. – GEORGIEV, B.: Štandardizácia prevádzkových riadiacich systémov I.: Úvod. Automa, 2005, roč. 11, č. 2, s. 5–9.
[2] GEORGIEV, B. – JURIŠICA, L.: Štandardizácia prevádzkových riadiacich systémov II.: Funkčné bloky. Automa, 2005, roč. 11, č. 4, s. 36–40.
[3] IEC/TS 61804-1: Function blocks (FB) for process control – Part 1: Overview of system aspects. Ed 1.0, IEC, Geneva, 2003.
[4] Foundation Fieldbus System Engineering Guidelines (AG 181, rev. 2.0). Dostupné na www.fieldbus.org
[5] VELANDER, S.: Graphical symbols for diagrams. ISO Bulletin, marec 2003, s 12.
[6] ISO 3511-4: Industrial process measurement control functions and instrumentation – Symbolic representation - Part 4: Basic symbols for process computer, interface, and shared display/control functions. ISO, Geneva, 1985.
[7] NETO, E. – BERRIE, P.: Kdo se bojí řídit přímo v provozu (Who’s Afraid of Control In the Field?). Automa, 2005, roč. 11, č. 2, s. 10–16.
[8] GEORGIEV, B.: Valné zhromaždenie združenia Fieldbus Foundation 2005. AT&P Journal, 2005, č. 4, s. 56.

Ing. Boris Georgiev
(boris.georgiev@stuba.sk),
prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.
(ladislav.jurisica@stuba.sk),
Fakulta elektrotechniky a informatiky, STU Bratislava

Ing. Boris Georgiev (nar. 1979) ukončil v roku 2003 inžinierske štúdium v odbore automatizácia na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Od roku 2003 je študentom interného doktorandského štúdia na Katedre automatizácie a regulácie (KAR) FEI STU Bratislava. V rámci štúdia sa zaoberá problematikou prevádzkových riadiacich systémov, inteligentných prevádzkových prístrojov a možnosťami riadenia prevádzkových komunikačných systémov.

Prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD. (nar. 1942), ukončil v roku 1964 štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej (v súčasnosti STU) v Bratislave. Od roku 1967 pôsobí na Katedre automatizácie a regulácie na FEI STU v Bratislave. V roku 1994 bol vymenovaný za profesora v odbore technická kybernetika. V rokoch 1985 až 1997 bol prodekanom FEI STU. Od roku 1998 je vedúcim KAR FEI STU. Vo výskumnej oblasti sa zameriava na mechatronické a robotické systémy a pružné výrobné systémy.